Merz v Pekingu: 120 lietadiel Airbus a nový začiatok s Čínou
Počas svojej prvej cesty do Číny si spolkový kancelár Friedrich Merz zabezpečil objednávku až 120 lietadiel Airbus a hľadal nové hospodárske cesty – ako odpoveď na rastúci americký obchodný protekcionizmus pod vedením Trumpa.
Veľká zákazka pre Airbus ako vrchol cesty
Spolkový kancelár Friedrich Merz zaznamenal počas svojej prvej oficiálnej cesty do Číny (24. až 26. februára 2026) hospodársky úspech: Peking si objednal od Airbusu až 120 ďalších lietadiel. Merz to oznámil po stretnutí so štátnym prezidentom Si Ťin-pchingom v Pekingu – čo je silný signál pre prehĺbenie nemecko-čínskych hospodárskych vzťahov.
Dohoda prichádza v strategicky priaznivom čase. Len niekoľko týždňov predtým si Air China objednala 60 strojov typu A320 Neo. Nová veľká zákazka podčiarkuje pretrvávajúcu závislosť Pekingu od európskej leteckej technológie – aspoň dovtedy, kým štátny výrobca Comac nebude môcť konkurovať Airbusu a Boeingu.
Hangzhou: V srdci technologického boomu
Na druhý deň cesty Merz odcestoval do technologického centra Hangzhou, kde si prezrel robotickú spoločnosť Unitree Robotics a Siemens Energy. Sprevádzalo ho približne 30 zástupcov hospodárstva – vrátane vedúcich pracovníkov spoločností Volkswagen, BMW a Mercedes-Benz. Výber zastávok bol programový: Nemecko chce užšie spolupracovať s Čínou v oblasti robotiky, umelej inteligencie a energetickej techniky.
Merz v Hangzhou zdôraznil potrebu spravodlivých podmienok hospodárskej súťaže. Obchodný deficit Nemecka voči Číne v súčasnosti presahuje 80 miliárd eur ročne a od roku 2020 sa zoštvornásobil – v dôsledku čínskych nadmerných kapacít a štátnych dotácií. Celkový objem obchodu medzi oboma krajinami dosiahol v roku 2025 viac ako 250 miliárd eur; Čína tak opäť predbehla USA ako najdôležitejší nemecký obchodný partner.
Balancovanie medzi Pekingom a Washingtonom
Cesta do Číny je aj diplomatickým lanom. Americký prezident Donald Trump zaťažil rozsiahlymi clami transatlantický obchod a prinútil Berlín hľadať alternatívy. Merz využil Peking ako protiváhu – bez toho, aby sa vzdal väzby na Washington. Úrad kancelára zdôraznil, že zahraničnú, hospodársku a bezpečnostnú politiku už dnes nemožno oddeliť.
Citlivá zostala otázka úlohy Číny vo vojne na Ukrajine. Merz vyzval Si Ťin-pchinga, aby uplatnil svoj vplyv na Moskvu. V otázke Taiwanu kancelár potvrdil politiku jednej Číny Nemecka – trval však na mierovom riešení. Odpovede Pekingu zostali podľa správ vágne.
Tlak v domácej politike rastie
Zatiaľ čo Merz stanovoval zahraničnopolitické akcenty, tlak doma rastie. CDU/CSU sa v celoštátnych prieskumoch pohybuje okolo 26 percent a nespokojnosť so spolkovou vládou je vysoká. 8. marca sa v Bádensku-Württembersku konajú prvé dôležité krajinské voľby od vytvorenia vlády – skorý test nálady. Aktuálne prieskumy vidia CDU a Zelených takmer vyrovnane, čo sťažuje predpovedanie výsledku.
Plánuje sa väčšia spolupráca
Merz oznámil, že nemeckí ministri navštívia Čínu a na rok 2026 sa plánujú nemecko-čínske vládne konzultácie – prvýkrát po rokoch. Sformuloval päť hlavných zásad pre budúcu nemeckú politiku voči Číne: De-Risking namiesto Decoupling, spravodlivá hospodárska súťaž, začlenenie do európskych štruktúr a uznanie Číny ako veľmoci. Približne 5 200 nemeckých spoločností, ktoré pôsobia v Číne, by tento kurz malo privítať – aj keď mnohé štrukturálne otázky zostávajú otvorené.