Merz žiada plán „čo potom“ pre Irán

Štyri ciele pre budúcnosť Iránu

Spolkový kancelár Friedrich Merz po koordinovaných americko-izraelských vojenských úderoch na Irán a následných tvrdých iránskych protiúderoch žiadal európsku agendu pre obdobie po konflikte. Vládnym vyhlásením Merz vyzval spojencov v USA, Izraeli a Európe, aby spoločne vypracovali plán „čo potom“.

Vymenoval štyri kľúčové ciele: uznanie práva Izraela na existenciu, úplné vzdanie sa iránskeho jadrového a raketového programu, program ekonomickej stabilizácie pre Irán – v ktorom by mala Európa zohrávať ústrednú úlohu – ako aj slobodu iránskeho ľudu na sebaurčenie. Irán napriek sprostredkovateľskému úsiliu Ománu nesúhlasil ani s dôveryhodnou jadrovou dohodou, ani nezredukoval svoj raketový program.

„Týmto bola prekročená hranica do neistej budúcnosti.“ — Spolkový kancelár Friedrich Merz

Žiadne poučovanie, ale varovanie pred eskaláciou

Hoci Merz vyjadril značné pochybnosti o stratégii, vyhol sa priamej kritike Washingtonu a Tel Avivu. „Teraz nie je čas na poučovanie,“ povedal. Zároveň varoval pred nekontrolovateľnou eskaláciou prostredníctvom iránskych protiúderov na štáty Perzského zálivu. Nemecko nebude tolerovať žiadne útoky na americké alebo izraelské zariadenia na svojom území, zdôraznil.

Kancelár poukázal na paralely s predchádzajúcimi vojenskými zásahmi: Reálne riziká sú v strednodobom horizonte značné – Európa a Nemecko budú musieť tiež niesť dôsledky. Odkázal na Afganistan, Irak a Líbyu ako na mementá zlyhaných externých zmien režimov.

Európska koordinácia ako protiváha

Spolu s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom a britským premiérom Keirom Starmerom Merz odsúdil „neprimerané“ iránske raketové útoky na štáty Perzského zálivu. Traja štátnici a predsedovia vlád vyhlásili, že prijmú opatrenia na ochranu svojich záujmov a záujmov svojich spojencov v regióne. Nemecko sa pritom chápe ako európska sprostredkovateľská moc – medzi rozhodnou vojenskou stratégiou Washingtonu a požiadavkou na diplomatické riešenia.

Ekonomické otrasy v Nemecku

Kríza už zanecháva jasné stopy v nemeckom hospodárstve. Uzavretie Hormuzského prielivu Iránom zasahuje približne 30 percent globálnej prepravy ropy. Experti očakávajú rastúce ceny benzínu, nafty, vykurovacieho oleja a skvapalneného zemného plynu. Handelsblatt varoval pred „šokom cien energií“, ktorý by mohol ešte viac zaťažiť aj tak slabý hospodársky rast Nemecka.

Dodávateľské reťazce medzi Áziou a Európou sa opäť dostávajú pod tlak: Od konca roka 2023 sa už približne 80 percent kontajnerovej dopravy presmerúva cez Mys dobrej nádeje – čo výrazne predlžuje tranzitné časy a zvyšuje náklady. Akákoľvek ďalšia eskalácia v Perzskom zálive by toto zaťaženie ešte zhoršila.

Ťažká nemecká snaha o rovnováhu

Iránska kríza stavia Berlín pred strategickú dilemu. Na jednej strane sa spolková vláda drží transatlantického spojenectva a podporuje cieľ ukončiť iránsky jadrový program. Na druhej strane nabáda na opatrnosť voči nekontrolovanej zmene režimu zvonka. Merz zdôraznil, že iránsky ľud by mal mať právo „sám rozhodovať o svojom osude“ – čo je jasné vymedzenie sa voči Trumpovej otvorenej agende zmeny režimu.

Či plán „čo potom“ nájde politický ohlas, zostáva neisté. Je jasné: Nemecko a Európa stoja pred úlohou zabezpečiť svoje bezpečnostné záujmy a hospodársku stabilitu v regióne, ktorý opäť stojí na pokraji rozsiahlej eskalácie.