Microsoft: Dáta na skle vydržia 10 000 rokov
Microsoft Research publikoval v časopise Nature výsledky projektu Silica: dáta zapísané femtosekundovým laserom do bežného borosilikátového skla prežijú viac ako 10 000 rokov. Výskumná fáza je dokončená a firma zvažuje komerčné nasadenie v dátových centrách.
Večné úložisko z kuchynského skla
Vedecký tím Microsoftu zverejnil 19. februára 2026 v prestížnom časopise Nature výsledky dlhodobého projektu Silica: podarilo sa im uložiť vyše 2 terabajty dát do tenkej doštičky z borosilikátového skla – rovnakého materiálu, z ktorého sa vyrába kuchynský riad Pyrex. Trvanlivosť tohto média odhadujú na najmenej 10 000 rokov. Ide o prelomový moment v oblasti digitálnej archivácie, ktorá doteraz bojuje s obmedzenou životnosťou pevných diskov a magnetických pások.
Ako zápis do skla funguje?
Kľúčom k technológii sú femtosekundové lasery – prístroje generujúce extrémne krátke svetelné pulzy – ktorými výskumníci vytvárajú mikroskopické 3D body zvané voxely vnútri sklenenej doštičky. Nová generácia projektu Silica prináša zásadnú inováciu v podobe takzvaných fázových voxelov: namiesto dvoch laserových pulzov stačí na zakódovanie jedného bitu jediný výboj, ktorý nepatrne zmení fyzikálnu štruktúru skla a tým ovplyvní priechod svetla materiálom.
Na doštičku s rozmermi 120 × 120 mm a hrúbke 2 mm sa podarilo vrstviť 258 dátových vrstiev s celkovou kapacitou 2,02 TB. Rýchlosť zápisu sa pohybuje medzi 18,4 a 65,9 megabitmi za sekundu, pričom horná hranica prekonáva predchádzajúce experimenty s drahším kremenným sklom. Čítanie dát zabezpečuje strojové učenie, ktoré kompenzuje drobné nedokonalosti v štruktúre skla.
Prečo práve borosilikát?
Predchádzajúce iterácie projektu Silica sa spoliehali na drahé kremenné sklo dostupné len od hŕstky špecializovaných výrobcov. Borosilikát je naopak priemyselne masovo vyrábaný materiál – lacný, ľahko dostupný a odolný voči teplotným výkyvom. Prechod na tento materiál dramaticky znižuje náklady a otvára cestu ku skutočne veľkoplošnému komerčnému nasadeniu.
Skúšky akcelerovaného starnutia preukázali, že voxely zostávajú stabilné aj pri teplotách okolo 290 °C. Pri normálnych podmienkach izbovej teploty by dáta teda mali pretrvať viac ako 10 000 rokov – v porovnaní s magnetickými páskami, ktorých životnosť sa pohybuje okolo 10 až 30 rokov, ide o neporovnateľný rozdiel.
Koniec digitálneho zabudnutia?
Problém dlhodobej digitálnej archivácie je pálčivý nielen pre veľké korporácie, ale aj pre kultúrne inštitúcie, vedecké ústavy a zdravotníctvo. Archívy, knižnice a múzeá po celom svete – vrátane tých slovenských – pravidelne čelia nákladnej migrácii dát na nové médiá, pretože tie staré zastarajú alebo sa fyzicky rozpadávajú. Technológia Project Silica by mohla tento opakujúci sa problém vyriešiť raz a navždy.
Potenciálne uplatnenie zahŕňa archiváciu lekárskych záznamov, vedeckých meraní, tréningových dát pre umelú inteligenciu, filmových archívov alebo finančných záznamov. Sklené médium navyše nevyžaduje klimatizované prostredie ani neustále napájanie, čo výrazne znižuje prevádzkové náklady dátových centier.
Komerčné nasadenie: ešte počkáme
Microsoft oznámil, že výskumná fáza projektu Silica je dokončená. Firma však zostáva opatrná – v tlačovej správe uvádza, že „zvažuje poznatky z projektu a skúma možnosti dlhodobého uchovávania digitálnych informácií“. Zostávajúce výzvy zahŕňajú škálovanie výroby na priemyselnú úroveň, zníženie nákladov na laserové zapisovacie systémy a vývoj efektívnych mechanizmov na vyhľadávanie konkrétnych dát z obrovských archívov. Do bežných serverovní tak sklené disky tento rok pravdepodobne nedorazia – ale základ pre revolúciu v archivácii dát je položený.
