Veda

Poľská vedkyňa objavila 24 druhov v hlbinách Pacifiku

Dr. Anna Jażdżewska z Lodžskej univerzity viedla medzinárodný tím, ktorý opísal 24 nových druhov hlbokomorských kôrovcov v zóne Clarion-Clipperton, pričom objavili novú čeľaď a nadčeľaď – úplne nové vetvy na strome evolúcie.

R
Redakcia
3 min čítania
Zdieľať
Poľská vedkyňa objavila 24 druhov v hlbinách Pacifiku

Nová vetva života na dne oceánu

V hĺbke viac ako štyroch tisíc metrov, v tme abysálnej zóny Tichého oceánu, sa skrývajú organizmy, o ktorých existencii veda ešte pred niekoľkými týždňami nemala ani tušenia. Medzinárodný tím pod vedením dr. hab. Anny Jażdżewskej z Fakulty biológie a ochrany životného prostredia Lodžskej univerzity opísal v špeciálnom zväzku časopisu ZooKeys24 nových druhov amfipódov (Amphipoda) – drobných kôrovcov obývajúcich zónu Clarion-Clipperton (CCZ), rozprestierajúcu sa na šiestich miliónoch štvorcových kilometrov medzi Havajom a Mexikom.

Objav bez precedensu

Medzi opísanými druhmi sa nachádza objav výnimočný aj v celosvetovom meradle: úplne nová nadčeľaď Mirabestioidea a čeľaď Mirabestiidae, reprezentujúce úplne nové vetvy na strome evolúcie. Druh Mirabestia maisie sa ukázal byť tak odlišný od všetkých známych organizmov, že bolo nutné vytvoriť pre neho nové taxonomické jednotky vyššieho rádu.

„Objav novej nadčeľade sa stáva mimoriadne zriedka a je nesmierne vzrušujúci – je to objav, ktorý si zapamätáme,“ povedala spolurieadiaca projektu dr. Tammy Horton z National Oceanography Centre v Southamptone, prirovnávajúc to k situácii, v ktorej už poznáme mačky a medvede, a zrazu objavíme psy.

Celkovo tím opísal druhy patriace do 10 čeľadí amfipódov, vrátane dvoch úplne nových rodov: Mirabestia a Pseudolepechinella, obývajúcich hĺbky presahujúce 4000 metrov.

Dielenský model spolupráce

Úspech bol efektom týždňových taxonomických workshopov zorganizovaných v roku 2024 na Katedre zoológie bezstavovcov a hydrobiológie UŁ, na ktorých sa zúčastnilo 16 špecialistov a mladých vedcov z inštitúcií ako Natural History Museum v Londýne, Canadian Museum of Nature, University of Hamburg či novozélandský NIWA. „Dielenská spolupráca nám umožnila zrealizovať ambiciózny cieľ – opísanie viac ako 20 druhov nových pre vedu v priebehu jediného roka,“ zdôraznila dr. Jażdżewska.

Tradíciou projektu sa stalo udeľovanie druhom mien honorujúcich výskumníkov: Byblis hortonae nesie meno dr. Horton a Byblisoides jazdzewskae – poľskej vedúcej projektu.

Preteky s ťažbou

Objavy majú rozmer ďaleko presahujúci taxonómiu. Zóna Clarion-Clipperton je jedným z najbohatších na svete nálezísk mangánových konkrécií – minerálov kľúčových pre výrobu batérií a elektroniky. Plány ich priemyselnej ťažby naberajú tempo: v Spojených štátoch amerických administratíva Trumpa urýchlila proces vydávania povolení cez NOAA, umožňujúc súčasné podávanie žiadostí o licencie na prieskum a ťažbu.

Medzitým dáta z testov uskutočnených v roku 2022 ukázali, že po použití ťažobných strojov početnosť druhov klesla o 37 percent a biodiverzita sa zmenšila o takmer jednu tretinu. „Udelenie vedeckého mena dáva druhu svojský pas – umožňuje rozhodovateľom uznať ho za bytosť hodnú ochrany,“ argumentovala dr. Jażdżewska v rozhovore s Inside Climate News.

Viac ako 90 percent druhov obývajúcich CCZ ešte nebolo opísaných. Výskumy zapadajú do iniciatívy Medzinárodnej organizácie morského dna „One Thousand Reasons“, ktorej cieľom je formálne opísanie tisícky nových druhov hlbokomorských do konca dekády – skôr, ako ťažobný priemysel stihne zničiť biotopy, ktoré veda len začína spoznávať.

Tento článok je dostupný aj v iných jazykoch:

Zostaňte v obraze!

Sledujte nás na Facebooku a nič vám neunikne.

Sledujte nás na Facebooku

Podobné články