Poľsko vystupuje z Ottawskej konvencie – míny sa vracajú

Historický krok: Poľsko opúšťa Ottawskú konvenciu

20. februára 2026 Poľsko oficiálne odstúpilo od Ottawskej konvencie – zmluvy zakazujúcej používanie, výrobu a skladovanie protipechotných mín. Šesťmesačná výpovedná lehota, ktorú iniciovala vláda Donalda Tuska v auguste 2025, sa skončila. Poľsko sa stalo poslednou z piatich európskych krajín, ktoré v posledných mesiacoch opustili zmluvu, čím zavŕšilo regionálny strategický obrat s trvalými dôsledkami pre bezpečnostnú architektúru východného krídla NATO.

Poľsko uzavrie východnú hranicu do 48 hodín

Premiér Donald Tusk ohlásil, že poľská armáda bude pripravená zamínovať východnú hranicu s Bieloruskom a Ruskom v priebehu iba 48 hodín od vzniku ohrozenia. Rozhodnutie zapadá do novej obrannej doktríny programu Tarczy Wschód (Štít Východ), postavenej na nevyhnutnosti ochrany dlhého, čiastočne ťažko dostupného úseku hranice. Operačným nástrojom má byť moderný autonómny systém kladenia mín Bluszcz, na ktorom prebiehajú posledné implementačné práce. Poľsko plánuje spustiť domácu výrobu protipechotných a protitankových mín – v Bydgoskich Zakładach Elektromechanicznych Belma a Radomskej Spółce Pronit, ktoré sú súčasťou Polskiej Grupy Zbrojeniowej. Časť vyrábaných mín má smerovať aj na Ukrajinu.

Regionálny trend na východnom krídle NATO

Poľsko nie je v tomto rozhodnutí osamotené. Estónsko, Lotyšsko a Litva predložili nástroje na odstúpenie v Organizácii Spojených národov v júni 2025 a ich rezignácia na zmluvu vstúpila do platnosti v decembri 2025. Fínsko ukončilo procedúru v januári 2026. Spoločná deklarácia ministrov obrany týchto piatich štátov z marca 2025 zdôrazňovala, že schopnosť použiť všetky potrebné obranné prostriedky je kľúčová vzhľadom na agresiu Ruska a prebiehajúci konflikt na Ukrajine. Ministri zdôraznili, že rozhodnutie je jasný signál pripravenosti brániť územie všetkými dostupnými prostriedkami. Vlády zároveň deklarujú, že napriek odstúpeniu zostávajú viazané normami medzinárodného humanitárneho práva.

Kritické hlasy: „Katastrofický krok späť“

Human Rights Watch označila rozhodnutie za „katastrofický krok späť pre ochranu civilistov“, poukazujúc na to, že civilisti tvoria 85 percent všetkých zaznamenaných obetí mín a deti – 37 percent prípadov, keď je známy vek postihnutých. Kritici zdôrazňujú, že odstúpením od zmluvy sa Poľsko pripája ku krajinám, ktoré nie sú viazané konvenciou – ako Myanmar, Severná Kórea či Rusko – a stráca hlas vo fóre formujúcom globálnu politiku eliminácie mínového ohrozenia.

Oponenti v Poľsku upozorňujú na riziko pre migrantov a utečencov prekračujúcich hranicu a ťažkosť kontrolovania dosahu mín v teréne. Vojenskí experti poukazujú naopak na to, že účinnosť mín ako trvalej bariéry je sporná – moderná doktrína predpokladá ich použitie predovšetkým ako elementu spomaľujúceho útok, a nie samostatnej línie obrany.

Bezpečnosť verzus humanitárne záväzky

Rozhodnutie Varšavy odzrkadľuje hlbšiu dilemu východného krídla NATO: ako zosúladiť naliehavé obranné potreby s dlhoročnými humanitárnymi záväzkami. Ottawská zmluva, podpísaná v roku 1997, bola dielom éry, ktorá nepredpokladala návrat veľkých vojen v Európe. Poľsko si vedome vyberá pragmatizmus bezpečnosti, akceptujúc jeho diplomatické a imidžové náklady. Či sa pozemné míny ukážu ako reálny element odstrašenia – alebo predovšetkým zdroj dlhodobého ohrozenia pre civilistov po prípadnom konflikte – zostáva otvorenou otázkou.