Praha vrátila Grécku 39 synagogálnych textílií

Textílie zo solúnskych synagóg putujú späť domov

Tohoročného 17. februára pricestovala do Prahy Zanet Battinouová, riaditeľka Židovského múzea Grécka, aby od zástupcov Federácie židovských obcí v ČR a Židovského múzea v Prahe prevzala súbor 39 synagogálnych textílií. Išlo o závesy, plášte na tóru a prikrývky synagogálnych stolov — predmety s nápismi v hebrejčine a ladinštine, ktoré nacisti počas druhej svetovej vojny ulúpili a transportovali na územie dnešnej Českej republiky. Po osemdesiatich rokoch sa konečne vracajú domov.

Solún: centrum sefardského judaizmu, ktoré zmizlo

Textílie pochádzajú najmä zo solúnskej sefardskej komunity. Solún (grécky Thessaloníki) bol pred vojnou domovom približne 50 000 Židov a predstavoval hlavné centrum sefardského judaizmu v Európe. Po nemeckej okupácii v roku 1941 nacisti prostredníctvom takzvanej Operácie Rosenberg systematicky vykrádali synagógy, knižnice a kultúrne inštitúcie. Vo februári 1943 zriadili getá a od 15. marca toho istého roku začali deportácie: celkovo 42 830 solúnskych Židov bolo odvezených do Osvienčimu-Birkenau, pričom viac ako 90 percent z nich bolo zavraždených krátko po príchode. Komunita, ktorej korene siahali až k vyhnaniu Židov zo Španielska roku 1492, de facto prestala existovať.

Štyri dekády pod šifrou „Balkán"

Ako sa presne textílie dostali do Čiech, nie je celkom zdokumentované — s najväčšou pravdepodobnosťou v rámci rozsiahlych nacistických presunov ulúpeného majetku naprieč Európou. Múzeum ich v rokoch 1954–1956 zaevidovalo pod vágnou kategóriou „Balkán", čo ich pôvod na dlhé desaťročia zakrylo. Až rozvoj moderného provenienčného výskumu umožnil systematicky rekonštruovať históriu konkrétnych predmetov.

„Až v posledných rokoch sme sa mohli vrátiť k otázkam, ktoré zostávali po desaťročia nezodpovedané," opísala situáciu kurátorka múzea Michaela Sidenbergová. Výsledok bádania bol jednoznačný: textílie patria gréckej sefardskej komunite a musia byť navrátené.

Morálny záväzok, nie súdny spor

Odovzdanie prebehlo v dobe, keď po celej Európe silnie tlak na urýchlenie navracania kultúrneho majetku ulúpeného za nacistickej okupácie. Vlani v apríli sa v Haagu stretli zástupcovia dvanástich krajín, aby koordinovali postupy pri vracaní ulúpených artefaktov. Nemecko od 1. decembra 2025 zaviedlo záväzné arbitrážne konanie pre majetkové reštitúcie a v USA smeruje do Kongresu návrh na trvalé predĺženie zákona HEAR Act, ktorý chráni nároky preživších holokaustu a ich potomkov.

Pražský krok v tomto kontexte vyniká svojou dobrovoľnosťou. Nešlo o výsledok súdneho nátlaku, ale o proaktívne uznanie morálneho záväzku. „Ide o splnenie morálnej povinnosti navrátiť rozptýlené dedičstvo," zdôraznili zástupcovia Federácie židovských obcí v ČR. Predmety teraz prejdú do starostlivosti Židovského múzea Grécka v Aténach.

Výnimočný krok v histórii múzea

Židovské múzeum v Prahe patrí k najväčším inštitúciám svojho druhu na svete a uchováva desaťtisíce exponátov dokladajúcich bohatstvo stredoeurópskej židovskej kultúry. Odovzdanie 39 gréckych textílií predstavuje jeden z najrozsiahlejších reštitučných aktov v celej jeho histórii. Zároveň vysiela jasný signál ostatným európskym múzeám: provenienčný výskum a ochota konať môžu napraviť aspoň časť krívd, ktoré priniesla druhá svetová vojna — a to bez čakania na súdny príkaz.