Čo je Hormuzský prieliv a prečo je dôležitý

Najkritickejší ropný dopravný uzol na svete

V najužšom mieste má Hormuzský prieliv šírku len 33 kilometrov – približne ako Lamanšský prieliv pri Doveri. Avšak tento úzky pás vody medzi Iránom na severe a Ománom na juhu je pravdepodobne najstrategickejšie dôležitou vodnou cestou na Zemi. Denne ním pretečie približne 20 miliónov barelov ropy, čo zodpovedá približne jednej pätine celkovej svetovej spotreby ropy, podľa Americkej agentúry pre energetické informácie (EIA).

Kde sa nachádza a ako funguje

Prieliv spája Perzský záliv – ktorý obklopujú Saudská Arábia, Spojené arabské emiráty, Kuvajt, Katar, Bahrajn, Irak a Irán – s Ománskym zálivom a následne s Arabským morom a Indickým oceánom. Je to jediný námorný východ pre väčšinu krajín produkujúcich ropu v Perzskom zálive.

Na riadenie neustáleho toku obrovských supertankerov prieliv využíva dva úzke plavebné pruhy, každý so šírkou približne tri kilometre, jeden pre prichádzajúcu a jeden pre odchádzajúcu dopravu. Tieto kanály vedú predovšetkým cez teritoriálne vody Ománu, hoci zasahujú aj do iránskych vôd. Podľa Dohovoru Organizácie Spojených národov o morskom práve (UNCLOS) majú lode právo na tranzitnú plavbu – čo znamená, že sa môžu cez takéto medzinárodné prielivy pohybovať nepretržite a bez prekážok, a to aj v teritoriálnych vodách iného štátu.

Kto je od neho závislý

Takmer každý významný producent ropy v Perzskom zálive sa spolieha na prieliv. Samotná Saudská Arábia predstavuje približne 38 % celkového toku ropy cez Hormuz – približne 5,5 milióna barelov denne – podľa EIA. Spojené arabské emiráty, Kuvajt, Irak, Katar a Irán tiež prepravujú svoj export cez túto istú trasu.

Na strane príjemcov dominuje Ázia: približne 84 % surovej ropy prechádzajúcej cez prieliv smeruje na ázijské trhy. Čína prijíma približne jednu tretinu svojho celkového dovozu ropy cez Hormuz. Japonsko a Južná Kórea sú tiež silne závislé. Medzinárodná energetická agentúra (IEA) poznamenáva, že narušenie by bolo citeľné globálne, nielen v Ázii, pretože ceny ropy sa stanovujú na svetových trhoch.

Prielivom sa prepravuje aj približne jedna pätina svetového obchodu so skvapalneným zemným plynom (LNG), predovšetkým z Kataru – jedného z najväčších svetových vývozcov LNG.

Prečo neexistuje skutočná alternatíva

Teoreticky môžu Hormuz obísť dva ropovodné systémy. Saudskoarabský Ropovod Východ-Západ spája ropné polia v Perzskom zálive s prístavom Yanbu pri Červenom mori s kapacitou až 5 miliónov barelov denne. Ropovod Abu Dhabi Crude Oil Pipeline (ADCOP) vedie do prístavu Fujairah v Ománskom zálive a prepravuje približne 1,8 milióna barelov denne.

Problém: aj pri prevádzke oboch ropovodov na plný výkon analytici z UNCTAD a EIA odhadujú, že reálne je k dispozícii len približne 2,6 milióna barelov denne obchádzkovej kapacity – oproti 20 miliónom barelov, ktoré denne pretečú cez prieliv. Lode, ktoré by sa vyhýbali prielivu obchádzkou okolo afrického Mysu dobrej nádeje, by pridali 10 až 14 dní plavby a tisíce námorných míľ, čo by výrazne zvýšilo náklady na prepravu.

Iránska história hrozieb

Irán leží pozdĺž celého severného pobrežia prielivu a opakovane sa vyhrážal jeho uzavretím počas obdobia napätia so Spojenými štátmi a ich spojencami. Počas Iránsko-irackej vojny v 80. rokoch 20. storočia tzv. „Tankerová vojna“ priniesla hrozbu pre lodnú dopravu v Perzskom zálive v podobe mín, delových člnov a leteckých útokov, čo viedlo americké námorníctvo k sprievodu neutrálnych tankerov cez prieliv. Irán obnovil hrozby uzavretím počas jadrových sporov v rokoch 2011 a 2019.

Či by Irán mohol prieliv skutočne uzavrieť, je predmetom prudkých diskusií. Urobil by tak v rozpore s UNCLOS a Piaty loďstvo USA – so sídlom v Bahrajne – existuje čiastočne na zaručenie slobody plavby. Irán však disponuje pobrežnými raketami, mínami a rýchlymi útočnými člnmi, ktoré by mohli prejazd nebezpečne predražiť, aj keby sa úplné uzavretie ukázalo ako neudržateľné.

Prečo akékoľvek narušenie zasiahne každého

Pretože ropa je globálne obchodovaná komodita, ponukový šok v Perzskom zálive sa takmer okamžite prejaví vo vyšších cenách všade – na čerpacích staniciach v Nemecku, vo výrobných halách vo Vietname, v obchodoch s potravinami v Brazílii. Kongresová výskumná služba dospela k záveru, že aj dočasné uzavretie by vyvolalo „značné oneskorenia v dodávkach a výrazný nárast svetových cien energií.“ Strategické ropné rezervy, ktoré držia členské krajiny IEA, by mohli zmierniť krátkodobé narušenie, ale dlhodobé uzavretie by tieto rezervy rýchlo vyčerpalo.

Hormuzský prieliv je v podstate geografická náhoda, ktorú história urobila nepostrádateľnou. Kým sa svetový energetický mix zásadne neodkloní od ropy z Perzského zálivu, toto 33-kilometrové hrdlo zostane jedným z tlakových bodov, kde sa geopolitika a globálna ekonomika najsilnejšie stretávajú.